Close
Skip to content
stastnu-cestu-WHITE-icon

Južné Čechy a ešte čosi navyše

Zdravíme všetkých našich čitateľov 🙂

Ako ste využili prvý májový predĺžený víkend? Stačilo si v práci vziať jeden deň voľna a od piatku do utorka niekam vyraziť 🙂 My sme sa vybrali do južných Čiech. Mali sme na tento kraj samé pozitívne referencie, predpoveď počasia bola výborná, tak sme sa vybrali ho preskúmať. V našom článku sa podelíme o naše dojmy z tohto kúska Českej republiky.

Cesta do južných Čiech je najrýchlejšia cez Rakúsko (teda aspoň podľa Google maps :)). Cestou do nášho prvého cieľa sme sa preto zastavili na vyhliadke Donauschlinge pri rakúskom Linzi, kam sme sa už dlhšie chystali. Trošku sme si zašportovali, keďže na vyhliadku bol vcelku solídny stupák. Našťastie netrval dlho 😀 Bol to asi nejaký kilometer hore a kilometer dole. Za ten výhľad to určite stálo. Veď sami pozrite z fotiek ako sa vám to pozdáva. A teraz nejaké technické informácie za parking sa platí 5€ na celý deň. Je tam jeden hotel – Hotel Donauschlinge kde sa môžete najesť prípadne niečo vypiť avšak musíte siahnúť poriadne hlboko do vrecka… Bežné jedlo bolo za cca 20€ na osobu. My sme aj preto zvolili variantu pikniku keďže to prostredie tam bolo nádherné. Prešli sme sa popri vode a išli do nášho cieľa dňa na priehradu Lipno.

Donauschlinge

Po ceste sme mali ešte jeden krátky stop pri Čertovej stene. Celkom zaujímavý úkaz – skalná stena, ktorá za jednu fotku určite stojí. Potom už nasledoval prejazd k spomínanej vodnej nádrži Lipno.

Čertova stěna

Tu sme mali rezervovaný Hotel Relax, ktorý ponúkal aj wellnes a bazén a my sme sa teda tešili, že si trochu aj oddýchneme. Prvé nemilé prekvapenie nás čakalo na recepcii, kedy nám recepčná oznámila, že bohužiaľ práve naša izba nie je z technických príčin dostupná a že nám zarezervovali izbu v penzióne kúsok odtiaľ. Myslím, že už máme pocestované vcelku dosť, ale toto sa nám ešte nikdy nestalo. Z 4* hotela nás presunuli bez toho, aby nám to vopred oznámili (vraj o tom vedeli, že nás nemajú kde ubytovať už deň predtým) do penziónu. Keďže sme tam boli s malým dieťaťom nechcelo sa nám hádať, ale zložiť veci a užiť si aspoň služby hotela. Našťastie penzión bol krásny, čistý a ešte aj s veľmi milým personálom. Keď sme išli na večeru a videli autobus Japoncov a ďalší autobus Nemcov resp. Rakúšanov hneď sme pochopili prečo práve naša izba nebola dostupná… Myslíte, že im by sa odvážili povedať, že nemajú dostupnú izbu!? Už sa nám takéto situácie stali, ale zatiaľ len v reštauráciách konkrétne v Chorvátsku. Prehovoríte po slovensky a nech sa páči dajú vám miesto vzadu v kúte, prehovoríte po nemecky dajú vám miesto vpredu s výhľadom na more s očakávaním objednávky za obrovskú sumu… No nič asi toľko k hotelu… Ale miesto bolo nádherné a vynahradili nám to aspoň grátis vstupom pre celú rodinu do wellnes.

Západ slnka nad vodnou nádržou Lipno

Ďalší deň sme sa presunuli do Českého Krumlova a začali sme v Zámeckej záhrade. Tá bola krásne upravená a rozkvitnutá. Samotné mestečko je nádherné a z mostov ponúka krásne výhľady na zámok. Mestečko malo čaro nielen vďaka Vltave, ktorá sa kľukatí cez centrum, ale aj vďaka rozkvitnutým jarným stromom, ktoré dotvárali veľmi príjemnú atmosféru. Na mieste je povedať, že centrum bolo plné turistov z celého sveta, čo len svedčí o tom, že naozaj stojí za návštevu.

Český Krumlov

Nasledovalo mesto České Budějovice, ktoré bolo pekné, ale nás nijakým spôsobom neočarilo… Ak ste fanúšikom piva, tak by ste si určite prišli na svoje pri prehliadke miestneho známeho pivovaru. My sme pivovar vynechali a po krátkej prechádzke v centre sme pokračovali ďalej.

Z Českých Budějovíc sme sa presunuli do peknej dedinky Holašovice, ktorá je zapísaná na zozname Unesco. Táto dedinka sa preslávila tým, že sa tu natáčal film Babovřesky. Za krátku návštevu určite stojí, obzvlášť keď sme ju mali po ceste do našej ďalšej destinácie.

Holašovice

Poslednou zastávkou tohto dňa bola Hlouboká nad Vltavou, kde sme mali aj nocľah. Tu bol našim cieľom predovšetkým krásny Zámok. A nesklamal. Bol asi vrchol nášho výletu, čo sa zámkov týkalo. Bol naozaj prenádherný aj so svojimi záhradami, veď sami usúdte z našich fotiek 🙂

Zámek Hluboká nad Vltavou

Ďalší deň sme začalli na Zámku Červená Lhota, ktorý bol tiež nádherný a čarovný svojou polohou. Bol ako keby postavený v rybníku a ako to aj z názvu vyplýva, bol naozaj celý červený J. Okolo rybníka sa ponúkalo niekoľko cestičiek na kľudnú a pokojnú prechádzku pomedzi rozkvitnuté orgovány a rhododendróny, ktorú sme nemohli vynechať. Super bolo, že sme tam prišli skôr ráno a ešte tam nikto nebol, tak sme mali celý zámok aj rybník sami pre seba.

Zámek Červená Lhota

Náš ďalší stop v tento deň bolo mesto Tábor. Prekrásne útulné mestečko, kde sú úzke uličky, ktoré sú celé zostavené z mačacích hláv a krásne námestíčko s kostolnou vežou, kde sú kaviarničky. Keď vám slniečko praje ako nám prialo môžete si užiť kávičku na terase s príjemným pohľadom a kľudnou atmosférou.

Tábor

Z Tábora sme zamierili k Stádleckému mostu. Tento jedinečný reťazový most postavený ešte v roku 1848 je mimo pozornosti turistov, a preto sme si mohli popozerať zo všetkých uhlov úplne sami.

Stádlecký reťazový most

Nasledoval prejazd do mesta Písek. Príjemné mestečko s krásnym kamenným mostom, ktorý je menším vydaním oveľa známejšieho Karlovho mosta v Prahe. Za návštevu to však stálo.

Písek

Posledný deň nášho výletu sme začali na zámku Orlík. Tento zámok stojí priamo na brehu Vltavy. Keďže sme v tento deň mali v plane pozrieť ešte jeden zámok, a to Zvíkov, ktorý je tiež na brehu Vltavy, pri plánovaní sme začali hľadať, či nepremáva po Vltave loď, vďaka ktorej by sme mohli vidieť oba zámky z inej perspektívy – z vody. A našli sme. Dokonca lodné spojenie spájalo presne tieto dva zámky. Plavba loďou trvala jedným smerom 45 minút a na zámku Zvíkov sme mali tiež 45 minút, čo nám úplne stačilo. Nám sa plavba páčila, pretože pohľad z vody je úplne iný ako z brehu.

Zámek Orlík
Zámek Zvíkov

Potom sme sa presunuli kúsok pod Prahu, kde na nás čakal posledný bod programu, a to už celkom známa Vyhlídka Máj. Parking je v dedinke Teletín a na samotnú vyhliadku je to pešo asi 1km. Samotná vyhliadka je nádherná, avšak aby ste sa k nej dostali musíte najprv vyšlapať mierny kopec, čo nie je problém, no potom vás čaká strmý a celkom nebezpečný zostup, kde sa vám však naskytne úžasný pohľad.

Vyhlídka Máj

Teraz nás už čakala len cesta domov. Keďže diaľnica bola asi na 30km úseku rekonštruovaná, cesta sa nám troška predĺžila, čo nám však nevadilo, lebo sme sa aspoň mohli porozprávať a zrekapitulovať, čo sme všetko videli a skonštatovať, že tento výlet bol naozaj vydarený.

 

Tradičná česká kuchyna:

Asi ako všetci turisti sme sa veľmi tešili na tradičnú českú kuchyňu. Boli sme niekoľkokrát v Prahe a tam na každom kroku ponúkali reštaurácie tradičnú sviečkovú, za ktorou nám tak trošku slinky tiekli. Ale tu sme zostali z kuchyne dosť prekvapení. V prvom hoteli pri priehrade Lipno navarili naozaj úžasne, ale v ponuke neboli žiadne tradičné české jedlá… Boli to jedlá modernejšieho charakteru, a teda v okolí nebolo nič iné kde by sa dalo najesť tak sme zvolili túto variantu. Ďalej v Českom Krumlove tam bolo neskutočne veľa turistov, takže keď sme zbadali v reštaurácii rovno pod zámkom voľný stolík okamžite sme ho obsadili s tým, že určite tu musia mať sviečkovú, ALE nemali 🙁 Dokonca to jedlo ani nestálo za veľa a ešte na nás pozerali, že kedy už dojeme a rýchlo sa zbalíme, aby sme uvoľnili ďalším… Čo sme boli tiež prekvapení, že sa nedalo platiť kartou. Tak sme si povedali, že asi sme nemali šťastie na reštauráciu, že skúsime na večeru v Hloubokej nad Vltavou. Tam sme prešli všetky reštaurácie a nakukli do menu a sviečková nikde. Tak sme zastavili domácich a že asi ju teda vlastne nikde nemajú :/ tak sme znova skončili v reštaurácii na nejakom inom jedle, ktoré bolo výborné. Ďalší deň sme si hovorili, že už naozaj tú sviečkovú chceme. Na obed sme boli v meste Tábor a na námestí mali našu vysnívanú sviečkovú. Škoda len, že bola taká pekne povedané priemerná 🙁 Potom sme už sviečkovú ani nehľadali, ale pozreli na tripadvisor.com odporúčania na reštaurácie. Pri zámku Orlík nás veľmi milo prekvapila taká reštaurácia pri ceste, kde navarili naozaj skvostne a za vcelku prijateľné peniaze. Takže toto sú naše gastronomické zážitky z Južných Čiech, kde sme sa nahľadali kým sme ochutnali tradičnú českú kuchyňu. Čo sa týka cien tak ešte stále sa dá narozdiel od nás najesť veľmi dobre za príjemné ceny, avšak nie je to už take “lacné” ako pred pár rokmi.

Páčil sa vám náš článok? Zdieľajte ho so svojimi priateľmi

Alebo preskúmajte ďalšie články so značkami