Martina V minulom článku sme sa venovali skôr všeobecným informáciam z Maurícia. Teraz by sme sa s vami chceli podeliť o zážitky z miest, ktoré sme počas našej dovolenky navštívili.
Zoznam miest, ktoré sa dajú na ostrove vidieť je vcelku dlhý. My sme aj vďaka našej kamarátke z Maurícia mali pripravený vlastný program s tým, že kam sa vyberieme uvidíme až priamo na mieste s ohľadom na počasie.
Z pohľadu umiestnenia jednotlivých „atrakcií“ na ostrove sa náš hotel nenachádzal zrovna na najlepšom mieste. Bol situovaný na severe, avšak väčšia časť zaujímavých miest sa nachádza v južnej polovici ostrova. Keďže sme však mali požičané auto na celý pobyt, nejak príliš nám to nevadilo. Cesta z jednej na druhú stranu ostrova trvala 1,5 hod.
Naše poznávanie Maurícia sme začali krátkym výletom po severnom pobreží, kde sme zamierili do dedinky Cap Malheureux. Tu sa nachádzal veľmi pekný kostolík Notre-Dame Auxiliatrice s netradičnou červenou strechou blízko zálivu, kde sa naskytol vcelku pekný pohľad, ale okrem kostolíka tam nič iné špeciálne nebolo.
Zhoršené počasie v ďalších dňoch sme využili na viacero výletov. Jeden upršaný deň sme sa dohodli s našimi kamarátmi a ich rodinou na stretnutí v hlavnom meste Maurícia Port Louis. Začali sme v obchodom centre, ktoré bolo plné obchodov, reštaurácii a turistov – Caudan Waterfront. Nachádzalo sa tu však aj múzeum najznámejšej známky na svete – Modrého Maurícia, Blue Penny Museum, kam sme nakukli aj my. Potom sme sa vybrali do ulíc Port Louis. Zastavili sme sa na obed v typickej domácej reštaurácii, prešli sme si najzaujímavejšie miesta v meste meste, okrem iného aj park Les Jardins De la Compagnie.
Park, v ktorom boli nádherné lianové stromy mal dosť čudnú atmosféru, ktorú bolo proste z ovzdušia cítiť. Boli tam aj dosť čudní ľudia, ktorí na nás tak trochu zazerali a po čase k nám prišla mamina našej kamarátky, že v tomto parku sa zdržujú miestne getá, že si máme dávať veľký pozor na veci. No a ešte sme sa dozvedeli, že park sa v noci premieňa na pracovisko ľahkých dievčat. Tým bola vysvetlená jeho čudná atmosféra. Prešli sme si rôznymi uličkami a zakončili našu návštevu na pravom maurícijskom trhu, kde bolo veľmi veľa druhov ovocia, zeleniny, korenín a rôznych domácich špecialít. K jednej špecialite nás naši kamaráti vzali – Alouda Pillay (niečo ako milk-shake), ktorú sme ochutnali a bola výborná a osviežujúca. V hlavnom meste sme dali ešte dve zastávky a to kostolík nad mestom, odkiaľ bol pekný výhľad a druhé miesto bola citadela, odkiaľ bol výhľad na mesto ešte krajší. Hlavné mesto je fajn vidieť, no nič špeciálne tu nie je. Vďaka našim priateľom sme sa dostali na miesta kam by sme sa zrejme nedostali a taktiež ochutnali špeciality, ktoré by sme sami tiež nenašli. Možno ešte jeden malý dodatok k poznávaniu mesta s malým dieťaťom tak mesto nie je veľmi baby-friendly (hlavne teda priateľský ku kočíkom). Všade sme si museli viacerí pomáhať s kočíkom, boli tam vysoké patníky a schody. Ale samozrejme dvaja to zvládnu 🙂
V tento deň sme sa ešte po ceste do hotela zastavili v botanickej záhrade Pamplemousses. Prišli sme kúsok pred záverečnou, no nemali žiadny problém nás pustiť dnu. Záhrada bola naozaj úžasná. Videli sme lotosové kvety, množstvo druhov paliem a stromov, nádherné jazierko s altánkom a veľké jazero plné obrovských lekien. Cestou k východu nás zastavil pán na motorke, ktorý sa slušne predstavil a povedal nám, že kontroluje park pred zatvorením, či tam nikto nie je. Nevyhadzoval nás práve naopak zaželal nám štastný nový rok, porozprával sa s nami a nášmu malému daroval keksík 🙂 a povedal nech si vkľude dopozeráme záhradu 🙂 Nám sa botanická záhrada veľmi páčila a určite by sme odporučili jej návštevu.
Iný upršaný deň sme využili na návštevu našich priateľov žijúcich v centrálnej časti ostrova, ktorí nám pripravili výborný obed a ukázali nám a porozprávali ako žijú domáci ľudia. Boli veľmi milí a pohostinní. Skrátka veľmi dobre sme sa u nich cítili a aj touto cestou im nielen za obed úprimne ďakujeme. Keď už sme boli na cestách, tak sme pokračovali ďalej až na samý juh, kde sme mali zamierené do dedinky Souillac. Tu sme sa boli pozrieť na vysoké útesy, ktoré bičovali celkom vysoké vlny a tak sa nám naskytol pohľad na veľmi peknú scenériu.
Následne sme sa presunuli do kúsok vzdialenej malej Zoo – La Vanille Nature Park. Aj sem sme dorazili tesne pred záverečnou, ale opäť s tým nemal nikto žiaden problém. Bola to pekná zoologická a zároveň aj botanická záhrada, ktorá sa najviac páčila nášmu malému. Highlightom bol jednoznačne výbeh s obrovskými korytnačkami, ktorých ste sa mohli aj dotýkať, čo sme ešte v žiadnej krajine, ktorú sme navštívili zatiaľ nezažili. Zaujímavé bolo aj vidieť z blízka veľké netopiere, ktorých mimochodom lieta po ostrove naozaj veľa. Návšteva La Vanille bola príjemná, avšak väčšiu radosť to spraví určite deťom ako dospelým.
Ďalší náš výlet bol v zásade autovýlet so zopár krátkymi zastávkami. Na pláne bol poloostrov Le Morne s rovnomenným kopcom, prejazd južným pobrežím cez výbežok Macondé (180° zákruta), Natural Bridge (prírodný most vytvorený zo skál nad oceánom) a pyramídy. Áno pyramídy. Vedeli ste, že na Mauríciu sú pyramídy, a to nie jedna ale rovno 7? Pláž Le Morne nás privítala veľmi veterným počasím a tak sme sa chvíľu pomotali po okolí (na Mauríciu majú takmer všetky pláže ako keby stromové pásmo, čo je veľmi dobrý úkryt pred priamym silným slnkom) a konečne sme natrafili na prvý suvenírový stánok, ktorý sme okrem hlavného mesta a Grand Baie nevideli naozaj nikde. Kúpili sme magnetky a vybrali sa ďalej k prírodnému mostu, kde sme sa však neodvážili ísť keďže tam viedla blatovo-kameňová cesta plná veľkých mlák. Cestou domov sme pozreli pyramídy a keďže sa o nich v žiadnom sprievodcovi nepíše nevedeli sme ako sa k nim dostaneme. Keď sme už našli cestu scenár sa zopakoval blatová cesta plná veľkých mlák. Dostali sme sa k jednej, ktorá bola kúsok od cesty.
Na záverečný výlet sme si nechali podľa nášho názoru to najkrajšie a najzaujímavejšie z Maurícia, a to Chamarel, Black River Gorge National Park, Ganga Talao a Bois Cheri Tea Factory. Deň sme začali v Chamareli, kde sa dostanete po úplne novej ceste autom až priamo ku krásnemu približne 100 metrov vysokému vodopádu a taktiež atrakcii známej ako 7 Coloured Earth, čo sa dá preložiť ako 7 odtieňov zeme. Obe veľmi pekné a za návštevu rozhodne stojace prírodné úkazy. Nasledoval stop v rumovej fabrike, kam nám kamaráti odporúčali, že máme určite ísť. Oplatilo sa. Bolo to veľmi zaujímavé a v krásnej záhrade sme si dopriali výborný obed a samozrejme kúpili nejaký ten rum na ochutnávku. Ďalej sme pokračovali cez Black River Gorge National Park po kľukatej cestičke, kde sme sa zastavili na dvoch krásnych vyhliadkach. Nasledovalo posvätné hinduistické miesto – jazero Ganga Talao. Trošku sme sa prešli popri jeho brehoch a ponáhľali sa do čajovej fabriky Bois Cheri. Sem sme prišli hodinu pred záverečnou, avšak ujo na rampe sa rozhodol, že je už zavreté. Trošku sme boli sklamaní, ale aspoň že čajové plantáže boli všade naokolo, tak sme sa aspoň pokochali pohľadom na ne.
Viac výletov sme už vzhľadom na to, že sa počasie po viac ako týždni umúdrilo, neabsolvovali. Zvolili sme oddych a kúpanie. Jeden večer sme sa však ešte predsalen rozhodli ísť pozrieť do Grand Baie, čo malo byť mestečko plné turistov. Pláž bola síce pekná, ale plná zakotvených lodí a veľkého množstva divokých psov. O nejakej promenáde však hovoriť nemožno. Predstavovali sme si to ako miesto kde bude jeden stánok vedľa druhého či už s jedlom alebo suvenírmi avšak nebolo to tak. Turistov tu bolo veľa, to áno, ale úprimne, nám sa tam vôbec nepáčilo. Čo bolo fajn, že sme našli veľký obchoďák na americký spôsob, kde sme pokúpili suveníry, ale to je asi tak všetko.
Vzhľadom k tomu, že náš hotel sa nachádzal na opačnej strane ostrova a odlietali sme skoro ráno rozhodli sme sa poslednú noc stráviť v zátoke Blue Bay, ktorá je vraj rajom pre šnorchlovanie. Bohužiaľ nám počasie v tomto prípade neprialo a fúkal strašne silný vietor a nemohli sme ísť šnorchlovať. Vybrali sme sa teda popozerať okolie a na naše prekvapenie tam nebolo nič… Tiež sme čakali nejakú pešiu zónu s obchodíkmi ale okrem domácich, divokých psov, zopár turistov a jednej reštaurácie tu nebolo absolútne nič.
Ešte sme vám v predchádzajúcom článku spomínali ako sme sa na Mauríciu ocitli v období začiatku cyklónu Berguita. V exotike nie je nič výnimočné, že je nádherné počasie slnko a zrazu príde dážď lejak, ktorý skončí tak za 10 min a znova svieti slniečko. Treba s tým proste rátať, že to tam tak je. Avšak my sme zažili začiatok cyklóna, ktorý už mal iný charakter. Celý deň silno fúkalo, pršalo asi tak 100krát za deň a slniečko sa niekoľko dní neukázalo. Dva dni predtým než sme odchádzali už boli zaliate cesty zatiaľ len veľkými kalužami ale dalo sa ešte prejsť. Potichu sme sa modlili nech nám nezrušia let a nemusíme to tam prežiť s nimi… Našťastie sme ešte odleteli a to asi doslova v hodine dvanástej keďže dva dni po našom odlete zavreli letisko… Prišlo oko cyklónu a spôsobilo škody a záplavy, boli uzavreté takmer všetky „atrakcie“, zaplavená botanická záhrada a zavreté letisko. Len pre ilustráciu sily prírody pripájame jednu fotku ako to vyzeralo v botanickej záhrade Pamplemousse 23.01.2018, teda viac ako týždeň po cyklóne.
Ako sme písali v úvode, na Mauríciu je čo vidieť a určite to nie je len ostrov, kde sa okrem kúpania v mori nič iné nedá. Pre nás je cestovanie neodmysliteľne späté s poznávaním, preto sme popozerali čo sa dalo. Niečo sa nám páčilo viac, niečo menej, avšak všetko čo človek vidí je fajn, lebo si o tom vie spraviť vlastný názor. Avšak úprimne sa priznáme, že sme čakali vzhľadom na dosť vysoké ceny celkovo za všetko niečo oveľa viac a taktiež od opisu Maurícia ako raja na zemi. My ho tak nevnímame, videli sme už oveľa krajšie a oveľa viac cenovo dostupné miesta. Pomer ceny a kvality nám tu rozhodne chýbal.
