Dobrodruh Boris: „Na Islande som sa stretával s ochotou pomôcť akoby samozrejmosťou“

V našom najnovšom rozhovore sme trochu vyspovedali nášho dlhoročného kamaráta Borisa, ktorý nám porozprával nielen o Islande, ale aj o jeho ďalších cestovateľských zážitkoch.

Predstav sa prosím trochu našim čitateľom

Čaute, volám sa Boris Ješko, rodený Bratislavčan, paštikár 🙂 Ale moje cestovateľské ja vyrástlo na rodinnom dome po dedkovi na Donovaloch, kde som trávil leto v mladosti. Tam začali aj moje poznávacie túry do prírody, láska k horám a cestovaniu, ktorá sa najprv pretavila v turistiku, neskôr v lezenie a v súčastnosti aj k paraglajdingu. Tak som začal postupne objavovať prírodné destinácie aj mimo náš región.

Chaaa, no prvú vážnejšiu turistiku si pamätám, že sme si vymysleli so spolužiakmi na strednej škole a vybrali sme sa na 5 dní do Vysokých Tatier. No a s touto partiou sme počas vysokej školy dali aj výlet do Rumunských hôr. Asi týmito počinmi potom začala celá lavína ďalších výletov. Drvivá väčšina niekam do hôr, najlepšie ak to bol región ešte nedotknutý prílišným cestovným ruchom.

Ak nerátam Donovaly, do ktorých sa musím vracať, aj keď na nich poznať, že sú čoraz viac poznačené práve tým cestovným ruchom, zostalo mi tam z detstva srdiečko, takže.. nevyberieš si 🙂 Inak je to určite Kaukaz a Island. Obidve miesta ma fascinujú svojou divokosťou, krásou hôr a prírody, ľudmi… Tam si ešte určite neraz na nejakom mieste s nádherným výhľadom otvorím pivečko 🙂

Dá sa povedať, že riadená náhoda 🙂 On mi už dlho vŕtal v hlave, veď tých fotiek z Islandu sú plné internety! Pomaly z každého šetriču obrazovky na teba vyštekne niektorá fotka z tohto ostrova a každá inak farebná. To je až hrozné ako je tam tá príroda čarovná. A samé dúhy, polárne žiary.. no hrôza.. tak nechoď tam potom, alebo nad tým aspon nerozmýšlaj. Veď to sa nedá. Až mi jedného dňa poďakovali v práci za účasť, druhý deň mi kamarát spomenul, že na Islande sa dá ľahko nájsť práca a je aj dobre platená, no a na tretí deň na mňa vyskočila jednosmerná letenka do Reykjavíku za 15 eur 🙂 Tramtadadá, cesta bola na svete.

Hej, po tomto celom som si povedal, že si oddýchnem od roboty za počítačom a pôjdem si tam užiť leto v hocijakej práci vonku. Pôvodne som plánoval prísť, v Reykjavíku si vybaviť všetky potrebné formality ako účet, či sim kartu, no a potom sa pobrať stopom cez Island a počas toho hľadať prácu na farme, alebo podobne. Tieto plány sa mi zmenil hneď prvý deň, kedy som na ceste z letiska do Reykjavíku prišiel o peňaženku so všetkými dokladmi. Takže som sa tam ocitol trošíčku bezradný, ale naštastie som naďabil na skvelých ľudí, ktorý mi pomohli prežiť prvé dni, kým mi zo Slovenska poslal môj brat pas. A bez dokladov som si tam na 4. deň aj našiel robotu ako záhradník. Šéf bol priateľský, tak som u neho zostal až do konca pobytu. Nakoniec som tam strávil pol roka.

Izolovaný. To je asi najlepšie slovo, ktoré ho vystihuje. Prejavuje sa ako v prírode, tak na ľudoch. Tie zákonitosti, či už prírodné, alebo sociálne, rôzne zvláštnosti a odchýlky, na ktoré tam človek narazí, by som povedal, že sa odvíjajú od tej izolovanosti. Pre mňa to urobilo ten ostrov zaujímavým. Jednak tá totálna divočina, sopečná aktivita, teplé pramene a rieky v ktorých sa dá okúpať aj v zime, či nedostatočná vegetácia vplyvom nehostinných podmienok, ale aj vďaka vyklčovaniu lesov v minulosti. A samozrejme islandská klasika: vodopády. Mne ako človeku s pokožkou farby jarnej bryndze je predurčené milovať chladnejšie oblasti, takže aj v tomto mi Island vyhovoval 🙂 No a na ľudoch sa to prejavilo napríklad tým, že som sa stretával s ochotou pomôcť akoby samozrejmosťou. Že v krajine kde máš taký malý počet obyvateľov je asi dost kontraproduktívne si nepomáhať, lebo v prípade núdze sa musíš spoľahnúť na každú pomoc, ktorú dokážeš dostať. Je to vidno aj na nízkej kriminalite v krajine, alebo že stopovanie na Islande je jedno z najbezpečnejších a podobne. Ďaľší aspekt tej izolovanosti u ľudí je aj to, že ženy tam zastupujú vo väčšej miere take práce, čo tu by sme považovali za mužské. V tomto ma asi najviac prekvapila jedna slečna, čo pokladala novú vozovku v Reykjavíku, klasická cestárska vesta, miešačka, fúrik a ideme 🙂 Alebo trebárs to, že majú aplikáciu, ktorá ťa ochráni pred tým, aby si si náhodou niečo so slečnou, čo by ti mohla byť rodina 🙂

Ja osobne odporúčam sa trochu odkloniť od zaužívanej okružnej cesty okolo Islandu a zablúdiť aj do odľahlejších kútov. Veľmi pekná prechádzka je napríklad k vodopádu Glymur, čo je veľmi pekná prechádzka na asi 4 hodiny s prekračovaním rieky po kmeni stromu, prechodom cez jaskynku a nádherným vodopádom na konci. Alebo potom najznámejší trek na Islande Laugavegur trail. Tam si človek prejde naozaj asi všetkými typmi krajiny, ktoré na Islande sú, od dúhových hôr zafarbených sírou, zeleným machom, červenými železitými horninami, cez geotermálne pramene, sopečné polia, obrovské pláne s peknými horami až po kúsok pôvodného brezového lesa. To je náročnejšie na prístup, nedá sa tam ísť len tak ľahko, treba auto 4×4, alebo si zakúpiť lístok na nie práve najlacnejší autobus, ale stojí to za to. No a neoplatí sa vidieť.. hmm.. ťažko povedať. Také miesto som snáď ani nevidel na Islande 🙂 Pretože každého zaujíma niečo iné, tak si netrúfnem povedať.

Tak určitéééé. Všetko sa dá vidieť za 4 dni. Aj celý svet a ešte za menej času. Oblet vesmírnej stanice ISS okolo Zeme je myslím 90 minút, takže sa dá povedať, že celý svet vieš vidieť za ten čas 🙂 Ako milovník máp by som to prirovnal práve k tomuto, lebo záleží na tom, pri akom priblížení sa na ten Island pozeráš. Ak chceš, vieš ho prejsť za 4 dni, ale pozrieš si iba základ a uniknú ti detaily. A na detailné spoznanie mi nesetačil ani ten polrok. Ale tak viem prečo sa to hovorí. Za 4 dni vieš prejsť spomínanú okružnú asfaltku po pobreží Islandu, popri ktorej sú rozmiestnené turisticky atraktívne miesta s pripravenými parkoviskami a službami, takže tam vieš naozaj niektoré veci vidieť bez toho, aby si vôbec vystúpil z auta, len si to zo sedačky odfotíš 🙂 Ale vo všeobecnosti by som povedal, že na väčšinu tej prírodnej krásy čo tam je by som si rezervoval tak aspoň dva týždne. Ono Ďalší príklad je ten, že Island je dvakrát väčší ako Slovensko. Ak si vieš predstaviť prejsť celé Slovensko za dva dni, vieš si predstaviť prejsť Island za 4.

V októbri sa chýstám do Čile. Kamarátka tam odišla za priateľom, po Islande som si povedal, že by to mohla byť ďalšia zaujímavá skúsenosť. Aj keď tam idem na našu zimu, čiže ich leto, a obávam sa čo na toto po Islande povie moja snehobiela pokožka, celkom sa teším. Beriem si tam aj paraglidové krídlo, tak chcem skúsiť niečo polietať a pokochať sa.

Zatial mám plány na tri mesiace, takže vo februári sa vrátiť naspäť. Možno si tam nájdem nejakú prácu, ako to bolo aj na Islande, možno sa len pomotám po okolí, poteším sa miestnej kultúre, prírode a hajde domov za pec! Určite Ti potom niečo pekného o tých krajoch napíšem, ak budeš mať záujem 🙂

Že by nemuseli veľmi rozmýšlať. Akože bavíme sa o cestovaní, hej? Ako kamarát povedal, s príchodom tých internetov sme sa dostali do informačnej doby. Ale tá sa v poslednom čase pri všetkých tých informáciách z nezpočetného množstva rôznych dôveryhodných a nedôveryhodných zdrojov zmenila na dobu dezinformačnú. Netreba potom veľmi premýšlať kam ísť, či tam ísť, prečo hentam a nie tam.. prevaľovať v mysli všetky tie články o rôznych destináciách. Máme najlepšie možnosti cestovania za celú našu históriu. Veď tie letenky sú už pomaly také lacné, že tie spoločnosti budú platiť nám za chvíľu, aby sme niekam išli. Tak šup, šup, pobaliť a vyraziť! Nech ste už-aj dakde na nejakom mieste s nádherným výhľadom otvoreným pivečkom 🙂