Martina Zdravíme vás naši fanúšikovia a cestovatelia 🙂 Pozdravujeme vás už z Kanady 🙂
Máme za sebou let, ktorý bol náročnejší ako spočiatku vyzeral a ako sme si ho pri kúpe letenky naplánovali. Nuž ale aj o tom je cestovanie a takéto veci sa skrátka raz za čas prihodia. Akurát sme spolu zhodnotili, že zo všetkých letov, ktoré sme spolu nalietali sa nám zatiaľ nestalo, že sme nestihli lietadlo smerom z Európy. Vždy sa nám to prihodilo cestou späť domov do Európy, kedy nám už bolo v zásade jedno kedy priletíme, keďže program doma sa zrušiť dá a je to relatívne lacná záležitosť (presunúť bus z letiska na neskorší čas, poprípade taxík, prípadne zavolať domov, že prídeme neskôr, aby aj oni prišli neskôr pre nás na letisko, a poposúvať si program napr. na ďalší deň). Zatiaľ čo keď vám mešká lietadlo smerom z Európy a máte ešte nadväzujúci let je to už horšie… Ak ešte priletíte v ten istý deň ako ste mali tak v pohode, dá sa to zniesť v zásade bez ujmy, ale ak priletíte až na ďalší deň, čo nám teraz hrozilo, stojí vás to dosť peňazí (zabookované auto (zaplatíte si ten čas aj ktorý tam nie ste), prepadne vám rezervácia za noc v hoteli, ak máte naplánované nejaké prehliadky alebo kúpené vstupy na čas do niektorých pamiatok a nestihnete ich tiež vám prepadnú, atď). Zatiaľ sme sa s tým nestretli a nevieme vám povedať, či tieto “prepadnuté sumy” sú vymáhateľné od leteckých spoločností, ale domnievame sa, že časť z nich áno. Avšak to trvá nejaký ten čas… Ale pekne po poriadku.
Pri plánovaní leteckého výletu s dieťaťom (kto pozná dá nám určite za pravdu :)) musíte myslieť naozaj veľmi dopredu a plánovať úplné detaily, ktoré by vás predtým pri cestovaní vo dvojici ani nenapadli. Ale to je asi na samotný a dlhý článok 🙂 Len sme chceli prejsť k tomu, že keď nám vybehla táto akciová letenka, tak sme hľadali všemožné kombinácie letov aby sme po prvé nemali dlhé prestupy (max. 3 hod) a po druhé aby boli lety v nejakom rozumnom čase, kedy naše dieťa aspoň časť z letu prespí. Podarilo sa nám nájsť let z Benátok do Calgary o 13.45 (je to trošku neskorší čas poobedného spánku nášho juniora) s 2:20 prestupom v Montreale, a teda za sumu 320 eur na osobu (normálna tarifa takéhoto spiatočného etu je niekde okolo 900 eur). Nuž ale človek mieni, život mení.
Nastal deň D a prišli sme na letisko, kde sme mali objednaný long term parking (dlhodobé parkovanie) priamo na parkovisku letiska. Pri príchode na toto parkovisko bola zavretá rampa, kde visela cedula, že parking je plný… My si vždy všetky rezervácie a potvrdenia pre istotu tlačíme, čo nás tentokrát zachránilo, keďže nikto z parkoviskovej obsluhy nevie po anglicky… Zavolali sme na číslo uvedené v potvrdení, kde sa nás spýtali na booking code a rampa nám vytlačila parkovací lístok a pustila nás 🙂 Takže prvú úlohu sme aj s drobnou komplikáciou zvládli.
Na rad prišiel check in, resp. odovzdanie batožiny, keďže deň predtým sme vybavili checkin oniline. Potešili sme sa, že ako málo ľudí tam bolo, ale netušili sme že tam budeme stáť vyše pol hodiny kým sa dostaneme na radu… Bolo to preto lebo náš let bol presunutý z 13:45 na 16:45 (doteraz nevieme dôvod) a všetkých ľudí, ktorí nemali konečnú destináciu Montreal presunuli na let o 12:45 do Toronta. To sme však v tom čase ešte nevedeli 🙂 Ešte že chodíme tak 3 hodiny pred odletom na letisko, inak by sme si počkali o 3 hodiny viac v Benátkach na letisku a zrejme by sme museli prespať v Montreale a ísť do Calgary až ráno, a teda posunúť celý náš program… No a potom písať do všetkých spoločností a oznámiť im čo sa stalo a že teda prídeme ani vlastne nevieme kedy. Na checkine im to trvalo veľmi dlho a rozprávali sa len po taliansky takže sme im v zásade nerozumeli nič. Až keď nám dala teta boarding pass kde bolo napísané Toronto ako prestupová destinácia sme sa dozvedeli, že za 40 min odlietame. Teta za prepážkou nám ale s kľudom Angličana povedala, že to určite stihneme, ale aj tak sme boli v miernom strese. A nevedeli sme ešte, čo nás čaká na security kontrole a taktiež na pasovej kontrole. Bezpečnostná kontrola bola rýchla, no tep sa nám trošku zrýchlil na pasovej kontrole, kde bolo pred nami asi 150 ľudí, ktorí boli tiež vcelku v strese. Zriadencov sme sa spýtali, či nás nepustia dopredu, keďže máme za 20 minút letieť. Povedali nám, že nie je dôvod, že vedia o nás a že let určite stihneme. Tak sa aj stalo. No keď ohlásili final call, tak nás pustili už dopredu a nakoniec sme všetko stihli.
Do lietadla sme nastúpili 10 minút pred odletom , a to ako poslední 🙂 Podobné komplikácie nás netešia, avšak vždy je pre nás najdôležitejší bezpečný príchod do cieľovej destinácie. Tak sa aj stalo.
Zo začiatku sme sa potešili, že letíme skôr. Mysleli sme si, že tým pádom priletíme skôr aj do cieľovej destinácie. Samozrejme, že v tom strese sme sa na druhé boarding pasy nepozreli a vkľude sme ich pozreli až v lietadle. Dozvedeli sme sa, že strávime na prestupe v Toronte 6 hodín (namiesto plánovaných 2,5 v Montreale) a teda priletíme do Calgary o 3 hodiny neskôr 🙁
Keď sme prileteli do Toronta, skúsili sme sa na službách zákazníkov informovať, či by sme nemohli ísť do Calgary skorším lietadlom. Teta nám však povedala, že môžeme byť radi, že letíme o 22:05 nakoľko sú lety do Calgary úplne plné. A dala nám kontakt, kde môžeme skúsiť nejako vzniknutú situáciu riešiť a požiadať o kompenzáciu.
PS1: Keď sme kupovali letenky bolo napísané, že máme letieť Lufthansou s tým, že v rámci aliancie vybavuje let Air Canada. Pri online check-ine (ktorý nám bol nakoniec úplne na nič) sme sa dozvedeli, že letíme Air Canada Rouge. Je to spoločnosť, ktorá patrí pod Air Canada akurát, že je to akýsi mix nízkonákladovky a štandardnej spoločnosti. Batožinové podmienky platia ako pri Air Canada a tie su na dnešné pomery priam luxusné (v cene letenky máte 23 kg batožinu do podpalubia (a to aj náš malý cestovateľ), 10 kg príručnú batožinu a ešte aj 10 kg personal item (taška, kabelka), čo naozaj nie je obvyklé. Čo sa týka komfortu, tiež je to porovnateľné s klasickými leteckými spoločnosťami. Dokonca miesta na nohy v triede economy bolo o dosť viac. Jedlo bolo vynikajúce.
Akurát najväčší rozdiel bol v tom, že sme nemali obrazovku :/ čo je na dlhých letoch trošku odveci. Nemôžte sa zahrať, pozrieť film, pustiť hudbu a ani sledovať let. Nedá sa povedať žeby nám to nechýbalo, ale náš junior sa nám o zábavu postaral takže na tieto veci nám až tak veľa času nezostávalo. Je to taký čudný pocit, keď sme zvyknutí, že je to na dlhých letoch samozrejmosťou a minimálne viete kde ste, v akej ste výške, koľko je hodín, ako ďaleko ste od cieľa a podobne. Čo bolo super, že narozdiel od drvivej väčšiny našich doterajších letov, lietadlo nebolo plné. Užili sme si tak komfortnú cestu na sedadlách pre troch dvaja (a pol – junior do 2 r. nemá nárok na sedadlo pokiaľ si ho nezaplatíte) 🙂
PS2: Pri tejto trochu stresujúcej príhode sme si spomenuli na jednu našu predošlú veľmi stresujúcu príhodu 🙂 Zhodou okolností to bolo tiež cestou do Kanady. Llietadlo z Viedne nám meškalo už hodinu na odlete z Viedne a potom krúžilo nad Londýnom kvôli plnej pristávacej dráhe. Tam sme šprintovali cez všetky kontroly samozrejme, že sme pristáli na úplne opačnom termináli ako z ktorého sme odlietali ale dali nám tam cedulky Fast track (zrýchlena kontrola) a dostali sme sa na gate 18:24 a 18:25 ho zatvárali 😀 Takže ten stres pri lete do Kanady nám je asi súdený. V oboch prípadoch však všetko dobre dopadlo a s odstupom času na to všetko budeme spomínať s úsmevom 🙂
