Nový Zéland v podaní skúsených cestovateľov

Ahojte, sme (relatívne) mladý manželský pár, ktorý do určitej miery spojila práve láska k cestovaniu, ktorému sa spoločne venujeme už od stredoškolských čias.

Naše spoločné cestovateľské začiatky boli najprv „klasické“ autobusové pobytové zájazdy do typických letných dovolenkových destinácií (Francúzsko, Španielsko, Grécko), neskôr sme začali objavovať čaro „akciových leteniek“ nízkonákladových leteckých spoločností a spoznávali viaceré európske mestá a nasledovali autobusové poznávacie zájazdy po Škandinávii a Maroku… Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť – Európa sa nám už pomaly zdala byť primalá (hoci nás nikdy neprestalo baviť ju naďalej objavovať) a začal nás lákať veľký svet.

Naša prvá veľká „dovolenka“ bolo Work&Travel leto strávené v USA počas štúdia na vysokej škole, kde sme po šiestich týždňoch práce v rybárskom priemysle pocestovali Aljašku, Hawaii a niektoré americké veľkomestá. Boli sme z nej úplne nadšení a uvedomili sme si, že cestovať na vlastnú päsť má obrovské výhody – okrem toho, že cesta je neporovnateľne lacnejšia, človek si vie naplno prispôsobiť program svojim záujmom a prežiť všetko oveľa intenzívnejšie, ako keď mu niekto všetko nalinajkuje a podá na striebornom podnose. Určite, cestovať bez cestovky je náročnejšie, nakoľko človek si musí vopred všetko naštudovať a zarezervovať, pričom nedisponuje miestnymi kontaktmi a skúsenosťami z danej destinácie, a teda aj nepohodlnejšie a nebezpečnejšie, na druhej strane, práve tieto nevýhody sa nám v konečnom dôsledku vždy ukázali ako pridaná hodnota cestovania, ktoré znásobili celkový dojem z dovolenky.

Čo sa týka našich ďalších spoločných ciest, za zmienku určite stojí náš veľký okruh po Číne, Kanade, safari v Tanzánii spojené s precestovaním Zanzibaru, cesta po Chile, Peru, Bolívii, precestovanie Thajska a návšteva Angkor Watu v Kambodži, opätovná návšteva Havaja, Dubaja a naša svadobná cesta na Filipínach, Borneu a Singapure…

Na konci jesene 2017 sme pocestovali Nový Zéland.

Vždy sme o danej krajine snívali, nakoľko je o nej známe, že má neskutočne krásnu prírodu, ktorá je úplne rôznorodá – od krásnych pláží, cez malebné jazerá, hory, sopky až po ľadovce, to všetko za prítomnosti ojedinelej fauny a flóry. Na druhej strane, nikdy sme si nemysleli, že by sme sa tam niekedy dostali, nakoľko je to naozaj skoro najvzdialenejšie miesto od Slovenska – keď sme však celkom náhodou zachytili akciu na letenky na Nový Zéland, už sa nám nezdal byť až tak ďaleko a rozhodli sme sa naše sny splniť 🙂

 

Odlet sme mali zo Zagrebu, nasledovali rýchle prestupy v Londýne a Kuala Lumpur až sme nakoniec prileteli do Aucklandu. Aj s týmito „rýchlimi prestupmi“ nám tam cesta trvala skoro dva dni 🙂

Aj s poistením nás vyšla 1 letenka niečo pod 600 Eur. Letenku sme kupovali vyše pol roka vopred – v takých prípadoch vždy odporúčame si letenku poistiť… Určite to nie je zanedbateľná suma, no keď prepočítate cenu na prejdenú vzdialenosť, vyjde to určite menej ako lístok na MHD 🙂

Z Aucklandu sme najprv zamierili na nádherný polostrov Coromandel, odkiaľ sme následne prešli do oblasti pri meste a jazere Rotorua, ktorá je zaujímavá pre svoje výnimočné geotermálne aktivity a vysoký pomer pôvodných obyvateľov Nového Zélandu – Maorov. Nasledoval neúspešný pokus absolvovať údajne najkrajší trek na Severnom ostrove – tzv. Tongariro Alpine Crossing, ktorý sme museli prerušiť pre vyše 130 km/h vietor, ktorý vial na hrebeni.

Po tomto „neúspechu“ sme si to namierili k ikonickej sopke dokonale kuželovitého tvaru, Mt. Egmont., ktorú sme obišli zo západnej strany a pokračovali po juhozápadnej strane ostrova až do Wellingtonu, v ktorom sme sa nalodili na trajekt, ktorým sme sa preplavili do Pictonu na Južnom ostrove. Tam sme najprv prešli k nádhernej, turistami zatiaľ našťastie veľmi neobjavenej Wharakiri beach z ktorej sme sa čiastočne vrátili do Abel Tasman National Park, kde sme absolvovali výlet loďou a 25km trek. Nasledoval transfer po západnej strane ostrova, cez tzv. Pancake rocks a ľadovce Franz Josef a Fox až ku jazeru Wanaka. Po výšlape na Roy´s peak ponúkajúci jeden z najkrajších výhľadov na Novom Zélande sme pokračovali cez preturizované mesto Queenstown až do Fiordland National Park, na konci ktorého nás čakal majestátny fjord Milford Sound a niekoľkohodinová plavba po ňom.

Z Milford Soundu sme sa presunuli k jazeru Manapouri, ktoré sme následne (v rámci organizovaného výletu) preplávali loďou aby sme sa mohli ďalšou loďou plaviť po inom úžasnom fjorde – Doubtful Sound. Pokračovali sme na najjužnejší bod Nového Zélandu a po východnej strane ostrova sme pokračovali po pobreží až po Moeraki Boulders. Odtiaľ sme sa vrátili späť do vnútrozemia,nakoľko sme dúfali, že sa nám pošťastí zazrieť Mt. Cook, ktorý je so svojimi 3.724 m.n.m. najvyšším vrchom nielen tzv. Južných Álp, ale celého Nového Zélandu, a ktorý sa nám dovtedy po celý čas schovával v oblakoch. Šťastie sa na nás usmialo a zazreli sme ho v celej kráse na brehoch ľadovcových jazier Pukaki a Tekapo, od ktorých sme sa ponáhľali vrátiť auto v Christchurche, z ktorého sme sa lietadlom vrátili späť do Aucklandu. Celkovo sme na Novom Zélande strávili 15 dní a autom prešli cca. 4.200 km. Vyššie uvedený program je veľmi zovšeobecnený, nakoľko v ňom neuvádzame veľké množstvo zastávok, odbočiek a krátkych ale aj dlhých trekov, ktoré sme počas našej cesty vykonali.

V Aucklande na Severnom ostrove sme si požičali auto, s ktorým sme pochodili severný ostrov, následne sme sa na ňom trajektom preplavili na Južný ostrov, kde sme nakoniec auto vrátili v Christchurche, odkiaľ sme zase preleteli späť do Aucklandu. Paradoxne, miestna letenka stojí menej ako je cena trajektu cez Cookov prieliv. Jazdí sa na ľavej strane, no s výnimkou Aucklandu, ktoré je jediné ozaj veľké mesto na Novom Zélande, to nebol nijaký problém, nakoľko cesty na Novom Zélande sú jednak vo výbornej kvalite a jednak premávka na nich je veľmi nízka. Samotné šoférovanie po Novom Zélande je úžasný zážitok, nakoľko cesty vedú po krásnej prírode, ktorá vás núti každú chvíľu zastaviť a vychutnať si ponúkané výhľady.

S výnimkou prvej a poslednej noci v Aucklande sme vždy spali v aute – mali sme požičaný malý van, ktorý bol prakticky prerobený tak, aby fungoval ako prenosná izba. Od matracov na spanie a posteľnej bielizne v ňom boli záclonky na okná :-), chladnička, externá batéria na nabíjanie elektroniky a plynový varič s kompletnou výbavou na varenie. Prevažne sme vždy prespávali v kempoch, ktoré sú na Novom Zélande na veľmi vysokej úrovni a disponujú spoločnými kuchynkami, čistými kúpelňami a ďalšími spoločnými priestormi. Táto forma cestovania a ubytovania  je na Novom Zélande veľmi populárna a môžeme ju každému iba odporučiť, nakoľko sme vďaka nej boli oveľa flexibilnejší a dosť sme ušetrili.

Nový Zéland sme išli s vedomosťou o tom, že na ňom veľa prší a boli sme s ňou uzrozumení. O to viac sme boli prekvapení (samozrejme milo), keď nám za tých 15 dní nejako výraznejšie pršalo pršalo asi len raz. Určite to nie je štandard a zjavne sme mali šťastie – to preukazuje aj skutočnosť, že na jednom z najdaždivejších miest na svete, vo fjorde Milford Sound, sme sa namiesto schovávania v pršiplášti spálili. Nový Zéland navštívili v čase, keď tam vrcholila jar a začínalo leto – na rôznych cestovateľských diskusných fórach je možné sa dočítať, že to je asi najideálnejšie obdobie na návštevu tejto krásnej krajiny, a to jednak z dôvodu, že ešte nie je vrchol sezóny, s ktorým sú spojené najvyššie ceny a najviac turistov, a jednak preto, že už je ustálené a príjemné počasie. Túto informáciu môžeme potvrdiť a v predmetné obdobie cestu na Novom Zélande odporúčame. Páčilo sa nám tiež, že akurát bolo všetko rozkvitnuté a všade bolo plno mláďat…​